Stručne o našom rodokmeni / On our family tree (in brief)

Moje pátranie po vlastných koreňoch začalo ešte niekedy v mojom detstve. Matkinu stranu som mal zmapovanú relatívne dobre takmer až do polovice 19. storočia, na otcovej strane som sa v hľadaní však dostal iba po rok 1900. Pátranie nabralo na obrátkach 10. novembra 2011. Môj spolužiak z vysokej školy mi poslal internetový odkaz na stránku, kde boli zoskenované matriky viacerých obcí zo Slovenska. Nebyť povinností, pre ktoré som musel pátranie odložiť, táto stránka by bola na webe krátko nato. Keď som sa zahĺbil do štúdia týchto kníh, chcel som si vytvoriť len zoznam priamych mužských predkov (tzn. nositeľov mena) od seba po najstaršieho predka. No zakrátko som zistil, že budem musieť pátrať aj širšie. V 18. storočí mi už nebolo jasné, kto z uvedených ľudí by mal byť môj predok, pretože existovali viacerí ľudia s rovnakým menom (dvaja Jánovia, traja Michalovia, traja Imrichovia...). Nakoniec som sa rozhodol, že prejdem matriky kompletne záznam po zázname a vypíšem všetko, čo by mi mohlo pri hľadaní pomôcť. Z hľadania línie priamych predkov sa tak stala „výroba“ rodokmeňa (rozrodu rodu od najstaršieho predka po najmladších potomkov nesúcich meno rodu). Potom mi napadlo, že to zverejním, aby sme z toho mali osoh všetci.

Okrem stránky s matrikami som sa snažil zistiť, či náhodou neexistuje na internete viacero údajov o našom rode. Vyhľadávače ukázali len roztratené informácie od niektorých vzdialených príbuzných z USA. Ak to aj bola nejaká serióznejšia stránka, snažila sa z ľudí vytiahnuť peniaze. Nakoniec som teda nenašiel nič kompaktné, a tak som si povedal, že tieto veci niekto musí dať raz dokopy. Ak sú to informácie z verejných zdrojov, načo platiť za niečo, čo je voľne sprístupnené a zadarmo?

Dáta, ktoré v rodokmeni uvádzam, sú z voľne prístupného zdroja – cirkevných matrík obcí Lakšárska Nová Ves, Koválov (obe okr. Senica) Závod (okr. Malacky), ale aj niekoľkých susedných, ktoré boli nafotené na mikrofilmy v rokoch 1991 – 2009. Tieto mikrofilmy zoskenovali členovia mormónskej cirkvi a uverejnili ich na svojich stránkach familysearch.org. Spomínané obce neboli vybrané náhodne, ale na základe výsledkov prieskumu založenom na databáze priezvisk uverejnenej na stránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV http://slovniky.korpus.sk/ a z vyhľadávača mien na stránke familysearch.org. Z nich sa dozvedáme, že sa v spomenutých obciach nachádza alebo v minulosti nachádzalo najviac ľudí s priezviskom Šišulák(ová) / Šišolák(ová). Postupom času budú do rodokmeňa pribúdať aj iní Šišu/olákoví z okolitých dedín alebo zo sveta.
Matriky daných obcí pochádzajú zo 17. a začiatku 18. storočia a zverejnené sú do roku 1895. Od tohto roku sa začali viesť už aj štátne matriky. V roku 1949 vyšiel zákon, ktorý vyhlásil cirkevné matriky spred roku 1895 za majetok štátu a všetky matričné záznamy z tohto obdobia boli v nasledujúcich rokoch deportované zo slovenských fár do najbližších štátnych archívov. Tam ich dnes môžeme nájsť. Rodokmeň bol doplnený aj o údaje zo štátnych matrík, ktoré sú momentálne prístupné do konca roku 1906 a takisto bol doplnený aj o údaje z (virtuálnych) cintorínov či od príbuzných z nášho rodu.

Hoci rímskokatolícky farský úrad v Lakšárskej Novej Vsi začal viesť matriku až od roku 1709, predtým sa matričné záznamy o Lakšáranoch viedli v Borskom Mikuláši. Tamojší rímskokatolícky farský úrad začal so zapisovaním krstov, sobášov a pohrebov svojich farníkov už v roku 1660. Z týchto najstarších borskomikulášskych matrík sa dá vyčítať niekoľko zaujímavých údajov. Zrejme viacerých mojich príbuzných bude zaujímať, z ktorého roku sa zachoval najstarší záznam o našom priezvisku. Nielenže vieme rok, matriky nám umožňujú zistiť aj presný dátum.  Je  ním  18. júl 1660. Vtedy pokrstili dcéru Katarínu rodičom Jurajovi a Kataríne. Údaj nájdeme hneď na prvej strane matriky pokrstených. Je to teda najstaršia písomná zmienka o našom rode, ktorá bola doteraz nájdená. Prvá zmienka o priezvisku v sobášnej matrike pochádza z 19. júna 1661, keď sa objavuje Juraj, svedok na svadbe v Lakšárskej Novej Vsi (vtedy uvádzanej ako Nova Villa). Najstarší záznam o človeku z nášho rodu zapísaný v matrike zosnulých hovorí o Martinovi, ktorý „zosnul v Pánu“ (obdormivit in Domino) 8. júna 1662. Pravdepodobne pôjde o najstaršieho človeka z nášho rodu, o ktorom máme aspoň nejaké údaje. Jeho narodenie spadá teoreticky do prvej štvrtiny 17. storočia (1613 +/– 12 rokov). Hoci nemáme údaj o veku, ktorého sa dožil, jeho dcéra sa objavuje ako vydatá už v roku 1660.
Priezvisko Šišulák zrejme vzniklo v oblasti Záhoria (možno priamo v Lakšárskej Novej Vsi). Kedy sa presne vytvorilo, nie je známe, pravdepodobne to bolo v 15. alebo 16. storočí. Najskôr išlo len o prezývku, ktorá sa začala dediť ako dedičné prímeno a oficiálne sa stala priezviskom v období panovania cisára Jozefa II. (1780 – 1790). Existujú tri teórie, z čoho mohlo naše priezvisko vzniknúť. O nich viac nižšie. Jeho súčasná podoba sa sporadicky vyskytuje v matričných dokumentoch v období 1668 – 1694. Do roku 1694 sa často písalo bez koncovky -ák, čiže Šišula (Sissula / Ssyssula). Táto kratšia podoba sa potom z matrík Borského Mikuláša vytratila, no začiatkom 18. storočia sa v okolitých obciach ešte vyskytovala. Rovnakým spôsobom prišli k dnešnej podobe aj ďalšie dve lakšárske priezviská – Soják a Kubeňák.
Ak by sme vzali do úvahy len matričné záznamy Lakšárskej Novej Vsi začínajúce v roku 1709, na konci nášho genealogického výskumu (ktorý sa robí vždy opačným smerom ako ide čas) by sme sa dostali k štyrom mužom, po ktorých potomkovia zdedili priezvisko. Traja z nich žili v Lakšárskej Novej Vsi, resp. v osade nazvanej po našom priezvisku – Šišuláky, a volali sa Ján, Juraj a Jozef. Štvrtý muž žil v obci Závod a volal sa Michal. Záznamy spred roku 1709 však naznačia, že traja lakšárski Šišulákovci zrejme budú mať spoločného predka. Definitívnu odpoveď na túto otázku však ponúknu až mimomatričné dokumenty, konkrétne urbár panstva Ostrý Kameň z roku 1751, kde sa priamo uvádza, že ide o troch bratov. Štvrtého muža – Michala – nájdeme v súpise poddaných Bratislavskej stolice z roku 1727, kde sa uvádza, že je pôvodom z Lakšárskej Novej Vsi. Pravdepodobne aj tu pôjde o nejakého blízkeho príbuzného trom spomínaným bratom. Títo traja bratia mali otca Jána a on je praotec všetkých lakšárskych Šišulákovcov. Ján si založil rodinu s Katarínou v roku 1696. To je rok, ktorý môžeme považovať za počiatok rozrodu lakšárskej vetvy nášho rodu. Michal bol zase prvý praotec všetkým Šišolákovým v Závode. Posledný praotec bol Imrich.

Obyvatelia Lakšárov aj Závodu určite vedia, že neďaleko ich obcí sa nachádzali mlyny, ktoré patrili Šišulákovcom, jednak je to osada Šišuláky pri LNV, jednak pri Závode je to Šišolákov mlyn. Budovy mlynov dnes už, bohužiaľ, nestoja. V LNV je na mieste pôvodnej budovy mlyna iná. V osade pri Závode stoja len tri niekdajšie hospodárske budovy. Vodný mlyn v Šišulákoch bol vybudovaný na Lakšárskom potoku a mlyn pri Závode vybudovali na potoku Porec.
Prvú zmienku o mlyne v Šišulákoch nájdeme v úmrtnej matrike LNV 27. novembra 1709, kde sa uvádza ako „Mola Sissulakiana“. Po preskúmaní iných archívnych dokumentov sa mi však podarilo datovanie posunúť o štvrťstoročie skôr – do roku 1684. V listine z fondu Ostrokamenského panstva uloženého v Štátnom archíve v Trnave (vtedy v Bratislave) so zvláštnym dátumom 30. február vystupuje „Jura Szsula na ten čas Mlÿnaz na potocze Laxari“. Kto je tento Juraj, sa dá dozvedieť zo štúdia iných listín, ale aj z matrík. Mlynármi boli nielen traja bratia Ján, Juraj a Jozef, ale aj ich otec Ján starší. A k mlynárskemu remeslu sa v listine priznal aj Juraj, otec Jána staršieho. Remeslo sa totiž zvyklo v rode dediť. Presný rok stavby mlynu nie je a zrejme ani nebude známy. V daňových súpisoch z roku 1647 sa mlyny v LNV ešte nespomínajú. No mlynárske rody žijúce vo farnosti Borský Mikuláš sa v 70. rokoch 17. storočia spomínajú v najstaršom zväzku matriky. Šišulákovci však medzi nimi ani v roku 1676 ešte nefigurujú. Vzhľadom na túto skutočnosť môžeme jeho vznik datovať do obdobia medzi rokmi 1676 a 1684 (čiže okolo roku 1680).
Prvá zmienka o mlyne pri Závode spojená aj s naším priezviskom pochádza z roku 1727 práve zo spomínaného súpisu poddaných Bratislavskej stolice. V matrike obce sa však Šišulákoví spomínajú prvýkrát až v roku 1729. 30. januára toho roku sa sobášila Michalova dcéra Žofia s Petrom Kudlom. Krátko nato, 10. februára, bola pochovaná Zuzana Piricka, Michalova prvá manželka pochádzajúca zo Sološnice. Po Zuzaninej smrti sa Michal zosobášil s Katarínou Drahoškou a mali dve deti: Alžbetu a Juraja. Jurajovi sa narodilo niekoľko potomkov, z ktorých najvýznamnejší bol Imrich narodený v roku 1760. Zosobášil sa v roku 1787 a narodilo sa mu osem synov, z ktorých šiesti mu dali 28 vnukov. On je práve ten spomínaný posledný praotec, ktorý založil „dynastiu“ Šišulákových (o storočie neskôr premenovaných na Šišolákových) v obci Závod. Závodská vetva sa rozvetvuje teda už od roku 1787. Treba však spomenúť, že Imrichovou manželkou sa stala Marína Šišuláková, vnučka mlynára Jozefa z LNV, takže všetci Šišulákoví v Závode sa tak stali naisto tiež potomkami najstaršieho lakšárskeho mlynára Juraja. Závod v tom roku zažil veľkú mlynársku svadbu.

Lakšárska Nová Ves na strednom Záhorí je teda jedným ohniskom, odkiaľ vieme vystopovať naše priezvisko. Ďalším ohniskom je severozáhorská obec Koválov (okr. Senica), kde sa vyskytujú záznamy o Šišulákových už v roku 1690. Či ide o vetvu, ktorá vznikla nezávisle na lakšárskej, alebo sú nejako tieto vetvy prepojené, je nateraz ťažké povedať. Nebol zatiaľ potvrdený žiadny vzťah medzi najstaršími predkami z oboch obcí. Šišulákových som však našiel žiť začiatkom 18. storočia aj v obci Lúky v okrese Púchov, v 19. storočí aj v Gelnici a iných vzdialených oblastiach. Niektoré z týchto záznamov vznikli skôr chybným zapísaním podobne znejúceho priezviska, niektoré však môžu hovoriť o vetvách, ktoré zo Záhoria odišli a usadili sa na danom mieste, ale s najväčšou pravdepodobnosťou vymreli alebo sa z danej farnosti odsťahovali inam.

Môžem povedať, že doterajší výskum vlastného rodu bolo jedno veľké dobrodružstvo, najmä pobyt v archíve, keď som skúmal najstaršiu rodnú matriku Borského Mikuláša spred roku 1710 a listiny, ktoré nám zanechali naši dávni predkovia. Priznám sa, že najmä nálezy týchto najstarších listín zo 17. storočia ma dosť príjemne šokovali. Doprial by som to zažiť každému záujemcovi o rodinnú históriu z nášho rodu, aj keď viem, že tieto výsledky už nikto, kto je s nimi oboznámený, nanovo nevyskúma. Všetky archívne fondy však nie sú ešte vôbec vyčerpané a nové údaje môže nájsť ktokoľvek ďalší.

My search for my own family roots started sometime back in my childhood. I had successfully traced my mother's ancestors back to the mid-nineteenth century. However, my father's line was explored only up to 1900. On November 10, 2011, a former university classmate forwarded me a link to a website with digitised church records of villages in Slovakia, which boosted my research. Only school obligations kept me from starting a full-time research project. When I finally got started, all I wanted to do was make a list of my forefathers (our surname-bearers). However, I soon realised that I would have to broaden my search. Because I didn't know who my ancestor was when I looked through 18th century records. There were three Michaels, two Johns, three Josephs... Finally, I decided to compile a complete family tree by sifting through all available records and to make it available online for free to anyone who is interested in our family tree and history.

The information in the family tree is based mainly on church records from the villages of Lakšárska Nová Ves (located about 48 kilometres north of Bratislava), Závod (located about 45 kilometres north of Bratislava), and Koválov (located about 60 km north of Bratislava). There is also some data (not much) extracted from neighbouring village registers. The Church of Jesus Christ of Latter-day Saints (commonly known as Mormons) microfilmed church records between 1991 and 2009. These microfilms were also scanned by them and published online at: familysearch.org. These villages were not chosen at random, but rather based on the results of research conducted using the database of surnames available on the website of the Institute of Linguistics of the Slovak Academy of Sciences (http://slovniky.korpus.sk/) and the database of names of deceased persons available on the website familysearch.com. The findings revealed that the three villages have the highest concentrations of people with the surname Šišulák(ová) / Šišolák(ová). Later, more people from nearby villages or the rest of the world will be added to the family tree.

The earliest church registers (or matriculae) of these villages date from the 17th and early 18th centuries and are available online up to 1895. The introduction of state records in the Kingdom of Hungary began on October 1, 1895. During the communist era, a law was published in 1949 that made all church registers before 1870 state property. Later law reforms pushed the line to 1895. Subsequently, these registers (books) were gradually transported from parish offices to state archives according to a plan of division made by the Archive Office of the Ministry of Internal Affairs of Czechoslovakia. The church books can still be found in these archives. Our family tree was also supplemented with information from state registers (now available up to 1906), graveyards (real or virtual), and members of our large family.

Although the Roman Catholic Parish Office in Lakšárska Nová Ves (abbrev. LNV) began registering Catholics in 1709, older records can be found in the Borský Mikuláš village registry of the Roman Catholic Parish Office (in the vicinity of LNV). These records date as far back as 1660. They contain a number of interesting facts. For most members of our family, one of them would be: what is the earliest record of our surname? We know the exact date because of the accuracy of the church registers - July 18, 1660, when a baby named Katarína (Catherine) was baptised. Her parents were Juraj (George) and Katarína (Catherine). The information can be found on the first page of the church registration book of baptisms. This is the oldest written mention of our surname ever found. The first mention of our surname in the book of marriages is dated June 19, 1661. There's George, who was mentioned as a witness to a wedding in Lakšárska Nová Ves (then known as Nova Villa). The oldest man from our family mentioned in the book of dead was called Martin and “obdormivit in Domino” (that is, fell asleep in the Lord) on June 8, 1662. This is most likely the oldest man about whom we have any information. His birth happened in the first quarter of the 17th century (1613 +/- 12 years). Although we don't know how old he was when he died, we do know that his daughter was married already in 1660.
The surname Šišulák (always written "Sisulak" in English) was most likely created in the Záhorie region (perhaps directly in LNV). Although the precise year of its emergence is unknown, surnames (first as nicknames) were commonly used as early as the 15th and 16th centuries. Nicknames later became heritable, and they have been officially recognised as surnames since the reign of Joseph II, the Holy Roman Emperor (1780–1790). There are three theories of the possible origin of our surname (more on this below). It first appears in its current form infrequently between 1668 and 1694. Until 1694, it was usually written Šišula (Sissula/Ssyssula), that is, without the suffix -ák. This shorter form then disappeared from the church records of Borský Mikuláš, but it remained in vicinal places until the early 18th century. Surnames Soják and Kubeňák (also from LNV) were derived in the same way from the shorter forms Soja and Kubeňa.

If we just take into account the church records of Lakšárska Nová Ves beginning in 1709, we will find four men from our family at the end of our genealogical research, which is always conducted anti-chronologically. They are the ancestors of all Sisulaks. Three of these men lived in LNV, in the hamlet of Šišuláky (Sisulaky), and were called as Ján (John), Juraj (George), and Jozef (Joseph). Michal (Michael), the fourth male, lived in Závod village. Prior to 1709, the records only hint at the common ancestors of those three men from LNV. The definitive solution to this riddle can be found in the urbarium of Ostrý Kameň estate from 1751, where it is explicitly stated that Ján, Juraj, and Jozef are three brothers. Michal is mentioned in a 1727 census of Bratislava County. It is written there that Michal came from Lakšárska Nová Ves to Závod. He is most likely related to the other three men as well. Those three men are the sons of Ján senior, who is the last forefather of all Sisulaks with family roots in LNV. In 1696, John the senior married Katarína (Catherine). This year could be regarded as the beginning of the Sisulak family tree branch in LNV. Michal settled in Závod, where he established another Sisulak family tree branch. He was the Sisulaks' oldest forefather in Závod. Imrich (Emery) was the youngest.

The inhabitants of LNV and Závod are well aware that there were mills belonging to the Sisulak family near their villages; on the one hand, it is the settlement of Šišuláky near LNV, and on the other, it is Šišolák's mill near Závod. Unfortunately, the mill buildings have been removed. In LNV, a different building stands in place of the original. In the settlement near Závod, only three former farm buildings remain. The water mill in Šišuláky was constructed on the Lakšár water stream, while the mill in Závod was constructed on the Porec water stream.

The mill in Šišuláky hamlet was first mentioned in the LNV's register of burials on November 27, 1709, as "Mola Sissulakiana." An examination of additional archival materials led to the discovery of even older references to Šišuláky hamlet. At a weirdly dated document from February 30, 1684 (from archival files of Ostrý Kameň estate deposited in the State archive in Trnava, previously in Bratislava), there is a man named "Jura Szsula, for that time the miller [living] beside the Laxar water stream." The identity of this Jura (George) can be deduced from the examination of other archival documents and church registers. All three brothers worked as millers. Their father, Ján senior, was also a miller, as was this Jura. As a logical result, Ján's senior's father is Jura. After all, the miller's trade was hereditary. The exact date of the mill's house construction is unknown and unlikely to be known in the future. There are no mills in LNV mentioned in fiscal lists from 1647 or the LNV urbarium from 1665. However, church registers in Borský Mikuláš up to 1676 contain references to miller families. Unfortunately, the Sisulaks were not mentioned as a miller family. As a result, we can conclude that Šišuláky hamlet originated between 1676 and 1684 (that is, about 1680).

The mill at Závod (as belonging to the Sisulaks) is first mentioned in the aforementioned Bratislava County census of 1727. However, the first mention of Sisulaks in Závod church records dates from 1729. Michal's daughter Žofia (Sophia) married Peter Kudla on January 30 of that year. Soon after (on February 10), Michal's first wife, Zuzana Piricka of Sološnica village, was buried. Following her death, Michal married Katarína Drahoška, with whom he had two children, Alžbeta (Elisabeth) and Juraj. Juraj had several descendants, the most notable of which is Imrich, born in 1760. He married in 1787 and had eight sons, six of whom had 28 grandsons. He is the last forefather of the Sisulak family branch in Závod (since 1888 renamed to Šišolák family). Since 1787, the family has started to expand there. Imrich's wife was Marína Šišuláková (Sisulakova), granddaughter of Jozef Sisulak (one of the three brothers), so all Sisulaks from Závod are de facto descendants of Jura(j) Sisula (the oldest miller).

Lakšárska Nová Ves (in the central Záhorie region) is the one of our family nests. The another nest is Koválov village, located in the northern part of the Záhorie region, near Senica. Sisulaks were first mentioned there around 1690. Since no connections to LNV were discovered, it is difficult to say whether or not this family originated in LNV. I discovered other Sisulaks in Lúky village, near Púchov, and a few in Gelnica (Eastern Slovakia) or elsewhere. Some of these mentions may simply be misspelt names of other families, while others may refer to branches that moved away from the Záhorie region.

In conclusion, I can swear that researching my own family roots was a fascinating adventure, especially the visit to the archive, where I was able to search in the church registers of Borský Mikuláš parish from before 1710, as well as documents left to us by our ancestors. I was pleasantly surprised when I held the oldest records from the 17th century mentioning our forefathers. I wish everyone could feel the same excitement, even though I know that the person who already knows these facts will never discover them again. But there's no reason to be disappointed. There are still unexplored archival documents waiting to be discovered by someone else.

Pôvod nášho priezviska

Okrem pátrania po najstarších predkoch z nášho rodu som sa zamýšľal aj nad pôvodným slovom alebo prezývkou, ktorou označovali človeka, od ktorého pochádza náš rod. Ako som vyššie uviedol, jeho staršia forma bola Šišula a používala sa v okolí Lakšárskej Novej Vsi v 17. storočí. Inde aj neskôr. Skúmaním pôvodu slov a takisto aj priezvisk v slovenčine sa zaoberá aj Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. O pôvode slovenských priezvisk vychádzal na pokračovanie aj článok Milana Majtána v časopise Kultúra slova v rokoch 2005 – 2006. Naše priezvisko sa však v ňom nespomína. Preto som sa obrátil na jazykovú poradňu a poprosil odborníkov o vysvetlenie. Odpoveď, ktorá mi prišla, bola veľmi zaujímavá (nie každý sa s ňou asi bude stotožňovať). Podľa vyjadrení pracovníkov ústavu Dr. Milana Majtána a Dr. Ivety Valentovej naše priezvisko (citát z mejlu): „… pravdepodobne vzniklo ako expresívna prezývka zo slov "šišula, šišulák", ktoré pomenúvajú pohlavné orgány podobne ako "pišula, pišulák". Toto priezvisko je typické pre záhorácku oblasť. Nemožno vylúčiť ani pôvod Vášho priezviska zo slova "šuška, šiška" v základnom význame "plod ihličnatých stromov".“

Kým mi prišla odpoveď, som však prišiel aj na iné vysvetlenie.
Naše priezvisko by mohlo mať základ aj v českom slove šišlat (slov. šušlať). Nárečie v oblasti Lakšárskej Novej Vsi (aj na celom Záhorí) má viac spoločných znakov s češtinou práve pre svoju geografickú blízkosť. Hláska I sa v tomto slove zachováva aj v miestnom dialekte. Potvrdili mi to niekoľkí ľudia nielen v Lakšárskej Novej Vsi, ale aj v okolitých dedinách. Navyše práve Záhoráci často menia hlásku L za U, čiže toto slovo by mohlo na Záhorí znieť ako „šišuat“. Záhorák by teda povedal: „To je ten, co šišuá, teda Šišua/Šišuák.“ Tým, že L a U si Záhoráci zamieňajú, katolícki duchovní priezvisko do matrík napísali ako Šišula/Šišulák v domnení, že tak by sa malo správne písať. Lakšárania doteraz volajú neďalekú osadu Šišuláky „Šišuáky“, príp. „u Šišuákú“. Hláska L sa v týchto pomenovaniach nevyskytuje. A nevyskytovala sa ani v roku 1731, keď nový farár v Lakšárskej Novej Vsi napísal do matriky naše meno rodu ako „Sissvak“ - Šišvák, čo je foneticky podobné pomenovaniu Šišuák. Staršie pomenovanie Šišula (s koncovkou -a) korešponduje aj s mužskými variantmi mien, ktoré minimálne v prostredí Lakšárskej Novej Vsi tiež končia na -a (ten Joža, ten Pala, Vávra, Miša, Imra, Jura, a pod.) Aj najstaršie matriky zo 17. storočia dokladajú používanie tohto miestneho variantu mien. Keďže nositelia rodového mena boli muži, je celkom možné, že prezývka vznikla takýmto spôsobom. Nad pôvodom zo slova šišlat uvažovala aj Dr. I. Valentová, ale s kolegom sa napokon priklonili k verziám spomínaným vyššie. Na záver ešte dodám, že priezviská, resp. prezývky, z ktorých vznikli priezviská, vznikali zhruba v 15. a 16. storočí, výnimočne aj skôr. Z nich sa vyvinuli dedičné prímená. Uzákonené za dedičné priezviská boli až za Jozefa II. v 80. rokoch 18. storočia.

Možností, z ktorých si môžeme odvodiť naše priezvisko je teda viacero, stačí si vybrať. Ja som si vybral šušlanie. :)

The origins of our surname
In addition to searching for distant ancestors, I was considering the origins of our surname. As I mentioned earlier in the text, the oldest form of the surname was Šišula, which was used in the 17th century in the village of Lakšárska Nová Ves and its surroundings. It was also used later in other places (for example, Lúky near Púchov). The research of Slovak surname origins is conducted at the Institute of Linguistics of the Slovak Academy of Sciences. There is also an article about the origins of Slovak surnames in the journal Kultúra slova (issued in 2005–2006, by Milan Majtán). However, the surname Šišulák is not mentioned in the article. This led me to send an e-mail to the Institute, asking the experts to explain the origins of our surname.
The answer I received was very interesting in some ways, though some of you might find it hard to accept this explanation. According to Dr. Milan Majtán and Dr. Iveta Valentová our surname (a quote from e-mail): "...probably originated as an expressive form of nickname from words šišula, šišulák, which are denominations for genitalia, similar words are "pišula, pišulák" (note: these are similar to piss in English). This surname is typical for Záhorie region. We also cannot rule out the possibility of the origin being from the words "šiška, šuška" (which in English means "cone," a growth of coniferous/conifera trees).

While I waited for the answer, I came upon another explanation. Our surname could be based on the Czech word "šišlat" (English for "to lisp"). Because of their geographical proximity, the dialect around Lakšárska Nová Ves (as well as the entire Záhorie region) shares many characteristics with the Czech language. The phoneme "I" of this word has been preserved in the local dialect. People from Lakšárska Nová Ves and nearby villages confirmed this to me. Moreover, people from the Záhorie region oftenly swap phoneme L and phoneme U, therefore the word would be "šišuat" according to their spelling. As a result, a man from Záhorie might say: He is the one who lisps (šišuá), so we will call him Šišuák. The suffix -ák is a common surname ending. Because of the U/L swap, Catholic priests frequently wrote our surname as Šišula/Šišulák, as they were convinced that this was the correct spelling. Inhabitants of Lakšárska Nová Ves refer to the settlement, officially known as Šišuláky, as "Šišuáky" or "u Šišuákú" (at Sisuaks). There is no L when they spell the name. There was none even in 1731, when a new pastor spelled our surname "Sissvak," which sounds very similar to "Šišuák". The older form of the name, "Šišula," corresponds to male names in Lakšárska Nová Ves that end in -a. Michael is Miša, Joseph is Joža, Paul is Pala, and so forth. This local name variant can be found in church records dating back to the 17th century. While the surname was passed down through the male line, it is possible that the nickname "Šišula" was created in this manner. Dr. I. Valentová had also considered this explanation, but she and her colleague eventually preferred the explanation mentioned above.

I must also mention that Slovak surnames first appeared in the 15th and 16th centuries as nicknames, which eventually became heritable nicknames, and in the 1780s (during the reign of Joseph II, the Holy Roman emperor), they became official surnames.

So... there are at least three possible origins for our surname, and which one you prefer is entirely up to you. I prefer the one with the lisping. :)

Prečo sú Šišulákoví a Šišolákoví?

Spôsobovať to môže výslovnosť miestnych, ktorí ho napríklad v Lakšárskej Novej Vsi často vyslovujú bez L, a samozrejme podobnosť foném U a O. Ak farári počuli meno ako Šišolák, zapísali ho s písmenom O. Vo väčšine prípadov sa stávalo, že počas svojej pastorácie v dedine sa naučili, že meno miestni vyslovujú s U a v ďalších záznamoch farských matrík znovu vystupuje priezvisko Šišulák. Napríklad v Holíči sa v poslednej tretine 19. storočia (od 1865) objavujú Šišolákoví, ktorých predkovia pochádzajú z Koválova. V Závode sa tvar Šišolák objavuje raz v roku 1862 a hromadne od roku 1888 (s dvoma výnimkami v roku 1889). Dovtedy sa všetci nazývali Šišulákoví. Dokonca v roku 1770 nový farár v Závode zapísal meno ako Sissovak a novému Lakšárskonovoveskému farárovi znelo v roku 1731 najprv ako Sissvak (!). (Mimochodom, aj moji predkovia [dedko, pradedko] používali priezvisko s O. Matriky ich však viedli s U. Až moja babka sa vrátila k tvaru s U aj v súkromnom živote.)

Why are there Šišuláks and Šišoláks?

It could be due to the similarities of the U- and O-phonemes, as well as the way the surname is pronounced in the area. It is pronounced without a L (Šišuák) in Lakšárska Nová Ves. When pastors heard the surname pronounced Šišolák, they wrote it into registers in this form. After a few weeks or months, they realised that the surname is actually spelled with U (Šišulák) and modified the spelling in registers. For example, the surname appeared in Holíč in 1865 with the letter O, and this family branch stems from Koválov village (located near Senica). The O-form appears once in Závod in 1862 and has been used extensively since 1888 (with two exceptions in 1889). Previously, they were all referred to as Šišuláks. Interestingly, in 1770, the surname was spelled Sissovak in the Závod village registry and Sissvak (!) in the Lakšárska Nová Ves church records in 1731. It is worth noting that Sissvak is very close to Šišuák. By the way, my ancestors (grandfather and greatgrandfather) used O-form in private but U-form in official church records. Finally, in private, my grandmother returned to U-form.

Naše priezvisko v dejinách

V obrázkovej koláži (nižšie) je zachytený vývoj priezviska od prvých doposiaľ nájdených záznamov až do súčasnej podoby, ktorá sa v matrikách objavuje po vzniku Česko-Slovenska.
Prvý záznam pochádza z roku 1660 (Syssula) a je najstarší doteraz nájdený.
Záznam z roku 1667 je zo sobášnej matriky, kde je zachytená ženská podoba priezviska [Dorothea] Ssissulowich (Šišulových).

Najstarší výskyt súčasného tvaru priezviska sa zachoval z roku 1668 v matrike Borského Mikuláša, kde je zapísaná [Katarína] Sisulakovich.
Celkom čitateľný záznam z roku 1694 dokumentuje posledný nájdený výskyt priezviska v matrike Borského Mikuláša vo forme Sissula, teda bez koncovky -ák.

Priezvisko sa písalo v rôznych podobách (Ssissulak, Sissulak, Sisulak) ako ukazujú ďalšie obrázky z 18. storočia. Záznam z roku 1709 zachytáva prvú zmienku o mlyne uvedenú v matričných záznamoch (Mola Sissulakiana). Na ďalšom obrázku z roku 1729 je prvý záznam priezviska zo závodskej matriky.

Koncom 18. storočia pod vplyvom nemčiny ako úradného jazyka sa začína meniť podoba na Schischulak (1790) alebo Schissulák (1808). V týchto záznamoch je badať, že priezvisko sa naozaj vyslovovalo so Š a s dlhým A.

Ukážka z roku 1845 je z matriky písanej po maďarsky, kde je zobrazený pár krstných rodičov Vendelína a Heleny Šišulákových. Ako je vidieť, v maďarskom zápise sa priezvisko oproti 18. storočiu takmer vôbec nezmenilo.

V roku 1888 sa v obci Závod zmenila forma priezviska z U na O. (Sisolak)

Ukážka z roku 1895 dokumentuje ako sa priezvisko písalo prakticky po väčšinu 19. storočia v latinských matrikách a zároveň v roku, z ktorého sú zverejnené posledné záznamy v archivovaných cirkevných matrikách. (Sissulák)

Posledné dva záznamy sú novšieho dáta, no boli buď napísané do indexu zomrelých Lakšárskej Novej Vsi v roku 1921, alebo vpísané do matriky krstených obce Závod v roku 1925. Takto sa priezvisko píše aj v súčasnosti.

(Obrázky pochádzajú zo zoskenovaných mikrofilmov matrík obcí Borský Mikuláš, Lakšárska Nová Ves a Závod zverejnených na webstránke https://familysearch.org/)

Our surname in history

This collage depicts a chronology of the surname Šišulák from the first found accounts in the 17th century to the current form, which begins to appear in church records after Czechoslovakia was formed in 1918 (written in the current Slovak language).

The first image depicts the oldest known account of our surname (Syssula), which dates from 1660.

The following record shows the female form of the surname [Dorothea] Ssissulowych (Šišulových = belonging to Sisula's family, not Sisulova as it is now written in Slovak).

The oldest appearance of the present form of the surname comes from a 1668 inscription found in Borský Mikuláš church book, where a woman named [Catharina] Sisulakovich is mentioned.

A fairly legible record from 1694 shows the surname's last appearance without the suffix -ák (Sissula). This suffix is also frequent in Slovak and Czech surnames today.

Throughout the 18th century, the surname was phonetically the same but written differently (Ssissulak, Sissulak, Sisulak), as evidenced by records from 1709, 1729, and 1753.

A 1709 record contains the first account of Šišulák's mill (Mola Sissulakiana) ever found in church records. The first mention of our surname in the Závod church books appears in 1729.

Our surname began to be written in a German style at the end of the 18th century, under the influence of the German language, which was the official language of the Habsburg Empire (Schischulak – 1790, Schissulak – 1808).

A record from 1845 comes from matricula written in Hungarian, which was the common language in church records in Hungary between about 1843 and about 1850. In the Hungarian language, our surname hasn't changed much from its 18th century forms. (The godparents, Vendelin and Helena Sisulaks, are pictured.)

However, the surname was changed from Sisulak to Sisolak in 1888 in Závod village, as shown in the next record from the local church documents.

An 1895 record shows how our surname was written in Lakšárska Nová Ves church books (in Latin) for nearly the entire 19th century (Sissulák). The year 1895 also marks the end of the online availability of matriculae.

The final two records are the most recent. The 1921 record is from the Index of Deceased Persons of Lakšárska Nová Ves, while the other is from the Závod birth records book (1852–1882). It was inserted there in 1925. These two images depict our surname in its current Slovak form.

(The collage was created from scanned microfilms of church documents from Borský Mikuláš, Lakšárska Nová Ves, and Závod available on: https://familysearch.org/).

...ešte niečo / ...last words

Ak nájdete chybu, budete chcieť doplniť rodokmeň o ďalších nežijúcich ľudí alebo sa len skontaktovať, prípadne sa spýtať, napíšte mi. Na ochranu proti spamu a podobnému internetovému smetiu svoju mejlovú adresu radšej rozpíšem takto:

Napíšte prvé štyri písmená môjho mena (stan), dajte bodku, napíšte moje priezvisko bez diakritiky (sisulak), dajte zavináč a dopíšte gmail.com

Corrections, additions, and improvements are welcomed. Send me an e-mail if you have any questions (which I will hopefully be able to answer) or just want to get in touch. For spam protection, I provide my e-mail address in the following format:

Type the first four letters of my name (stan), add a dot, type my surname (sisulak), add the well-known circled-a and then type "gmail (dot) com."